My

že som kouč, ktorý dokáže ľuďom pomôcť zažívať kvalitnejší život. Že môj koučing ide do hĺbky a nie je o informáciách, ale hlavne o transformáciách a reálnom trénovaní. Že žijem to, čo hovorím. Že som pracoval v špeciálnych zložkách a bol som 2 krát ocenený za záchranu života.

Som odborník na to, ako silným ľudom pripomenúť, aký silní skutočne sú a aby denne cítili väčšie naplnenie a úspech, ako kedykolvek pred tým. Pomáham úspešným ľudom vidieť to čo sami nedokážu vidiet a urobiť odvážny nekomfortný krok k tomu čo vytvorí veľké naplnenie a úspech v ich živote.

Medzi mojich klientov patria CEO, podnikatelia, lekáry, ľudia, pre ktorých je slovo rast na prvej strane v ich slovníku. Sám som „posadnutý“ rozvojom a neustále hladám efektívnejšie cesty. Preto investujem veľa času, energie a peňazí do môjho osobného rozvoja s tými najlepšími na svete.

Čo vela ludi o mne nevie …
keď som mal 7 rokov miloval som rýchly beh, bol som nejlepší šprintér na škole. Moje presvedčenie bolo, že „ šprintovať sa dá neustále bez spomalenia“. Často som to skúšal na lúke a po pár sto metroch som padol od únavy. Keď som mal 13 zomrel Mi dedo, mal som s Nim hlboké puto. Kreslo z ktorého píšem je jeho kreslo. Bol to láskavý člověk s akčným povolaním. Pracoval v kontrarozviedke a fascinoval Ma jeho kufrík s kódom a historky o tajných stretnutiach, na tajných bytoch som hltal. Keď som mal 13, moje otázky boli: „ Vidia ľudia tak ako vidím ja? Cíti sa niekto tak vnútorne zle ako ja?” Začalo ma zaujímať, prečo sa tak cítim. Kúpil som si šarlatánsku knihu o hypnóze , ktorá bola v čudnom jazyku a ešte čudnejšie boli zaklínadlá na vyvolávanie víl. Tu ma začalo fascinovať ako sa cítiť v zivote skvele. Keď som mal 14, zhypnotizoval som brata v kresle. Keď som mal 17, mal som len 160 cm a často som počúval aký som malý a aký som chudý, som videl sám v zrkadle. Bol som frustrovaný, neveril som si, cítil som sa sam a ked hrozilo ze niekto moze na mňa niečo zle povedat, snažil som sa kontrolovať to co sa nedalo kontrolovať. Rozhodol som sa “ze im ukážem..” a začal som byt posadnutý rozvojom a začal som si zly pohľad naseba kompenzovať tvrdou prácou na sebe. V 18 - ich ma volali Mac Gayver, lebo som chcel ľudom pomáhať, ale v skutočnosti som hľadal niekoho, kto pomôže mne. Keď som mal 24, bol som 190 cm vysoký, vyšportovaný atlét, super oblečený, s perfektnou maskou sebadôvery navonok. Bol som obdivovaný ludmi, ale vo vnútri som sa videl občas slabý. Krásne ženy boli samozrejmost aj nepochopitelne rozchody, “dokonala” postava, vnútri ale zly pohľad na seba, odvaha robiť život ohrozujúce veci boli samozrejmosťou, ale odvaha vybudovať to co som skutocne chcel mi chýbala.
V 24 rokoch som sa dostal k špeciálnym zložkám. Čo ľudia o mne nevedia je, že keď som bol na prvom kurze vyjednávačov, vyjednal som každú situáciu, ešte bez odborných znalostí z kurzu, lebo som sa vedel hlboko vžiť do ľudského premýšľania a cez ochotu cítiť sa zraniteľne, som autentickou komunikáciou vyjednával životy. Vyjednal som každé ostré vyjednávanie pre mňa veľmi prirodzenou a jednoduchou cestou. Čo veľa ludí o mne nevie je, že keď zazvonil pohotovostný mobil a v ňom som počul: „nebezpečný zákrok!“ , moja srdce „horelo“ pre tieto situácie. Že, keď sme išli zachranovať rukojemníka, chcel som ísť vždy prvý a znášať najväčšie riziko, aby som človeku v ťažkej situácii pomohol. Hlboko vo vnútri môj strach sklamať tím a vypadať zle, bol väčší, ako strach, že ma zastrelia vo vyhrotených situáciách. Že som bol extrémne dobrý v napĺňaní potrieb druhých, ale bol som slabý v napĺňaní svojich vlastných. Keď som mal 30, išiel som autom do práce a prestal som si cítiť nohy, nevedel som zabrzdiť auto a nevedel som sa nadýchnuť. Bol som hospitalizovaný a doktor mi povedal: „ Vaše výsledky sú skvelé, ste len unavený.“
„Šprintoval“ som príliš dlho a nevedel som spomaliť. Nevedel som povedať NIE ľudom, ani svojmu drajvu, ani stop môjmu mysleniu. Doma som zaspal na 32hodín. ľudia o mne nevedia, že dodnes nosím v kufry taktický medik vak a čakám na príležitosť až niekomu opäť pomôžem. Vždy som premýšlal odlišne a inovatívne, bol som obklopený ľudmi, nebol som Sám, ale so Svojimi odlišnými víziami, som sa cítil osamelý. Keď som niečo chcel, vedel som ako to urobiť a dosiahnuť, ale dlho mal som malé vízie. Veril som ze peniaze su moja istota, ked ich nemám, niesom dost. Stakymto nastavením som robil rôzne veci, len nie to v čom som bol skvelý a kde som mohol excelovat. Peniaze boli barometer pre moje emócie, ked som ich mal bol som ok, ked nie bol som neistý. Až ked som ich prestal spájať so sebou, až ked som sa začal sústrediť na dávanie hodnoty, na to v com som skvelý, uvedomenie si svojej hodnoty a tvorenie, tak som vybudoval finančnú nezávislosť. Bol som v rôznych komunitách, ťažko sa mi z nich odchádzalo, lebo mam rad ludi, a mal som strach ze budem sam ked ich opustím. Chýbala mi miestnosť fascinujúcich lídrov, ktorí by ma challengovali na hranicu nemožného, ale v úplne iných oblastiach na ktoré som bol slepý. Koučoval som schizofrenika, ženu na antidepresívach, až kym som prišiel na to v com som geniálny a dnes koucujem ludi o ktorých by sa mi ani nesnívalo ze sními budem sedieť za stolom a oni mi budú platiť veľké poplatky za čas strávený somnou. Často ma kontaktujú úspešní, inteligentní a bohatí ľudia o ktorých by si človek povedal, že nepotrebujú koučing, a práve tam má koučing najväčší vplyv. Odmietam ludi ktorí sú na začiatku, lebo než u nich spravím rozdiel, musim vyvinúť veľké úsilie a nazaciatku je tam maly vplyv na svet. Ked koucujem ludi, ktorí už majú vela úspechov zasebou, urobím snimi maly rozdiel v ich videní sveta a urobí to veľký pozitívny vplyv na ich život a svet. To je moja misia.


Casto som porovnával to ako som sa cítil vo vnútri s tým ako ostatní pôsobia navonok, pritom som bol sám perfektne navonok maskovaný. Porovnával som zlú vec. Videl som cudzie úspechy, ale nevidel som svoje. Porovnával som svoje najhoršie dni s ich nejlepšími dňami. Prišiel som na to, že sebadôvera nie je predpoklad na úspech, ale je výsledok mojich činností, Prirodzenú sebadôveru, som ale začal cítiť až vtedy, keď som sa začal cítiť prakticky v akejkolvek situácii skvele vo svojej koži. Že dodnes, keď príde tlak, vyskočí ten starý pocit strachu, ale som schopný ho v krátkej chvíli po rokoch tréningu zvládnuť a pohnúť sa o kúsok bližšie k tomu, čo potrebujem. Začal som cítiť a vidieť svet čisto. Začal som sa slobodne rozhodovať. Vzdy som premýšľal ako z ničoho urobiť niečo. Napriek tomu ze sa pokladám za jedného z najvýkonnejších ludi akého poznám, sa považujem za lenivého a hľadám cesty, ako robiť co najjemnejšie zmeny s najväčším vplyvom na život. MOja metrika uspechu su emócie a naplnenie, nie naháňanie sa zaniecim co nepotrebujem. Cez tieto emócie vybudovať aj pracovný uspech, kde peniaze su zarobené s naplnením, nie naháňaním. 

Čo veľa ludí o mne nevie je, že robím to, čo robím od svojich 13 rokov. Oslobodzujem rukojemníkov a rukojemníci sme my sami a páchatelia sú naše strachy. Že môj taktický medik vak na pomoc ludom, je v Mojej hlave po rokoch skúsenosti, modrín a spolupráce s tými nejlepšími v obore. 

Pomáham silným ľuďom strhúť falošnú masku sebadôvery a skutočne ju vo vnútri cítiť, aby v tomto svete boli sami sebou. Pomáham výkonným ľuďom vidieť to, čo sami nedokážu vidieť a som ochotný povedať, čo je len málokto ochotný povedať. Pomáham ľuďom spomaliť a užiť si ich cestu. Pomáham ľuďom cítiť sa slobodne, aby mohli tvoriť svet podľa ich predstáv, nie podľa niekoho iného. Pomáham ľuďom zostať sústredený na svoju misiu pod veľkým tlakom a dosahovať výsledky, aké ešte nedosiahli. Pomáham ľudom vyvážiť život. Pomáham ľudom urobiť ten maly odvážny krok, ktorý urobí veľký rozdiel v ich živote. Pomáham ľuďom, aby sa cítili skvele vo svojej koži v akejkolvek situacii a aby naplno využili dary a skutočný potenciál, ktorým môžu slúžiť svetu. Pomáham ľudom nájsť ich skutočnú unikátnu životnú misiu, pre ktorú hlboko vo vnútri horia a urobiť reálny krok a potom ďalší, až kým bude hotová!